Svet bez chudoby

(Bratislava, 26. 1. 2009 – Bert Koenders, holandský minister pre rozvojovú spoluprácu)
Prečo má Slovensko dávať rozvojovú pomoc - a ešte k tomu teraz? V čase krízy? Prečo by ju vláda nemala brať len ako nástroj zviditeľňovania Slovenska cez nápis Slovak Aid? Prečo EÚ vrátane Slovenska ničí chudobných farmárov potravinami, ktorých vývoz je dotovaný? Aká pomoc naozaj pomáha?

Na tieto otázky nepriamo upozornil holandský minister pre rozvojovú spoluprácu Bert Koenders počas januárovej oficiálnej návštevy v Bratislave a hodnotiacej konferencie rozvojovej pomoci Slovenska.

Slovensko a Holandsko plánujú užšiu spoluprácu pri poskytovaní rozvojovej pomoci v Afganistane. Holandský minister však vyzval aj slovenských predstaviteľov, aby brali vážne i celkové záväzky o zvyšovaní rozvojovej pomoci. Slovensko – ako člena EÚ – zároveň upozornil aj na nutnosť zaoberať sa viac účinnosťou rozvojovej politiky EÚ.

Z vystúpenia B. Koendersa (krátené):

Je rozvojová pomoc prejavom slabosti Európanov?

,,Rozvojová spolupráca je predovšetkým ,,mäkká sila“, a preto je to ,,inteligentná sila“. Rozvojová spolupráca má schopnosť dať miliarde najchudobnejších ľudí sveta väčšie slovo pri rozhodovaní o ich osude, má schopnosť dať ženám také postavenie v spoločnosti, aké si zaslúžia a má schopnosť vytvoriť priame spojenie medzi rozvojovom, stabilitou a bezpečnosťou.

Vo svete sú priepastné rozdiely medzi ľuďmi, ktorí majú všetko a ľuďmi, ktorí sa len ťažko dostanú k viac ako jednému jedlu denne. Západ má morálnu povinnosť skoncovať s touto priepasťou.

Rozvojová spolupráca pritom slúži aj našim vlastným záujmom. Rozvoj na juhu pomáha znižovať nelegálnu migráciu do Európy. Rozvoj zapája chudobné štáty do globálnej ekonomiky a prináša výhody každému, aj nám. Rozvojová spolupráca nám umožňuje viesť proces hospodárskej a politickej zmeny v takých regiónoch ako je západný Balkán, Ukrajina, Kaukaz a Blízky východ. Rozvoj prináša stabilitu. A tá je v záujme našich otvorených spoločností.

Výzva č. 1: Plnenie našich sľubov

Budem jasný. Bude ťažké dosiahnuť Miléniové rozvojové ciele do roku 2015. A vinu na tom máme aj my. EÚ musí dávať peniaze tam, kde treba. Bez peňazí nemôžeme dosiahnuť ciele, ktoré sme si stanovili.

Ťažko tvrdiť, že dosiahnutie Miléniových rozvojových cieľov berieme vážne, ak v rámci EÚ klesá podiel financií vyčlenených na oficiálnu rozvojovú pomoc. Európa prijala záväzky. Do roku 2015 majú staré členské štáty vyčleniť na rozvojovú pomoc 0,7% HDP. Obávam sa, že hospodárska recesia a rastúce rozpočtové deficity spôsobia, že krajiny svoje záväzky nedodržia. Ja to považujem za neprijateľné. Ale môžem tu povedať, že Holandsko si svoje záväzky ctí. Na oficiálnu rozvojovú pomoc vyčleňuje 0,8% HDP, čo je 5,2 miliardy eur. A 0,8% HDP dá na rozvojovú pomoc aj napriek hospodárskemu poklesu.

Aj nové členské štáty majú záväzky. Slovensko sa zaviazalo, že roku 2010 zvýši objem financií na rozvojovú pomoc na 0,17% HDP a do roku 2015 na 0,33% HDP. Viem, že pri terajšej finančnej kríze to nebude o nič ľahšie. Ale nemôžeme teraz opustiť rozvojové štáty. Následky krízy cítia oveľa viac ako kdekoľvek inde, a to už aj preto, že prudko klesli ceny nespracovaných surovín.

Keď udrie hurikán, ako prvé padajú najchatrnejšie domy. Dnes nevieme presne, koľko ich padne, ale je jasné, že najchatrnejšie domy nie sú v Európe.

Hovoril som o plnení našich sľubov. Samozrejme, je tu aj druhá strana mince. Rozvojové štáty musia tiež ukázať politickú vôľu, odhodlanie plniť ich vlastné sľuby a preukázať pokrok v demokratizácii, dobrej správe vecí verejných a fiškálnej politike. Tam, kde je to nutné, treba rozvojové štáty vyzvať na zodpovednosť za zlé politické rozhodnutia. Ak sa Rwanda otvorene zapojila do konfliktu v Kivu v Demokratickej republike Kongo, potom musí rátať s následkami. V Holandsku sme na to odpovedali pozastavením rozpočtovej podpory pre Rwandu.

Výzva č. 2: Účinnosť pomoci

Nakoľko účinná je rozvojová spolupráca? Táto otázka je stará ako rozvojová pomoc samotná. Ale teraz je viac ako inokedy dôležitejšie ukázať účinnosť pomoci, ktorú poskytujeme. Pre skeptikov je rozvojová spolupráca vždy ľahkou korisťou. Preto musíme oceniť tých, čo ju robia dobre…

Otázka účinnosti je úzko spojená so spôsobom akým sa rozhodnete pracovať v danej krajine. Dávať rozpočtovú podporu má podstatné výhody. Ako darca priamo podporujete danú politiku a zminimalizujete trieštenie pomoci. Napríklad v Mozambiku je v oblasti zdravotníckej starostlivosti vyše 600 darcami podporovaných projektov. Nebolo by lepšie a účinnejšie dať financie na zlepšenie zdravotníctva do rozpočtu – samozrejme vlády, ktorej sa dá veriť?

Myslím si tiež, že Európska komisia by mala zvýšiť rozpočtovú podporu, ktorú poskytuje.

Rozpočtová podpora však prináša dilemy. Aké sú záruky, že bude dobre využitá? Ak to porovnáte s rozvojovými projektmi, ako darca ste zároveň menej viditeľný. Pri jedinom projekte v Afganistane v hodnote 1,5 milióna eur som dostal viac pozitívnej publicity ako za poskytnutie veľkých súm na rozpočtovú podporu v Mali, Ugande a Mozambiku.

Ďalšia dilema: Ako zabezpečíte, že vlády, ktoré pomoc dostávajú, majú dosť času a odborníkov na preukázanie zodpovednosti ich vlastným ľuďom? Vlády krajín sa musia zodpovedať za svoju politiku v prvom rade svojim vlastným parlamentom a ľuďom namiesto darcom. Ale darcovia sa tiež potrebujú zodpovedať svojim vlastným parlamentom (ten náš je napríklad dosť kritický k rozpočtovej podpore).

Deľba práce medzi darcami tiež zlepšuje účinnosť poskytovanej pomoci. EÚ v tejto oblasti vyvinula kódex správania sa. Teraz je čas uviesť ho do praxe. To znamená, že v niektorých štátoch musíme byť pripravení vzdať sa vedenia v záujme zvýšenia komplementarity (vzájomného dopĺňania sa). A to zároveň znamená odolávať nutkaniu vysádzať národné vlajky.

Budem prvý, čo to prizná – ľahšie sa to hovorí ako robí. Niekedy sme v zovretí medzi našimi národnými prioritami a potrebou dosiahnuť zhodu 27 európskych štátov. Ale dá sa to, najmä ak sa pozrieme na naše komparatívne výhody a geografické záujmy. Pre nové členské štáty tu vidím dôležité miesto. Pokiaľ viem, deľba práce pre nové členské štáty znamená robiť viac na Balkáne a v krajinách, ktoré na východe susedia s EÚ. Máte skúsenosti z procesu hospodárskej a politickej premeny a znalosť regiónu.

Výzva č. 3: Koherencia – súčinnosť politík

Účinná rozvojová spolupráca si vyžaduje súčinnú (koherentnú) politiku. Nemôžeme jednou rukou dávať a druhou brať. Dám vám príklad. Minulý týždeň v snahe pomôcť európskym farmárom Rada pre poľnohospodárstvo a rybolov rozhodla o obnovení proexportných dotácií pre mlieko a mliečne výrobky. Tento druh dotácií je možno dobrý pre niektoré sektory v našich krajinách, ale pre chudobných farmárov v rozvojových štátoch je to zlá správa. Preto Holandsko hlasovalo proti takému opatreniu. Takéto kroky ničia našu dôveryhodnosť a sú v rozpore s pravidlom, že budeme znižovať proexportné dotácie.

V poľnohospodárskej a obchodnej politike EÚ je veľa príkladov politiky nesúčinnosti. Preto chcem vyzvať na čo najskoršie dosiahnutie ambicióznej a vyváženej dohody v rámci Svetovej obchodnej organizácie - takej, ktorá zohľadní rozvojový rozmer. V júli 2008 sme boli blízko k dohode. Ale obávam sa, že sme premeškali príležitosť a terajšia recesia bude viesť k väčšiemu protekcionizmu nielen v Spojených štátoch, ale tiež a hlavne na rastúcich trhoch v štátoch ako India, Brazília a Čína. Som rád, že v zásadných otázkach ako sú tieto hovorí EÚ jedným hlasom.

Výzva č. 4: Nestabilné štáty

V rámci rozvojovej spolupráce stáli nestabilné štáty bokom. Dlho boli považované za výlučnú oblasť pre humanitárnych pracovníkov.

Ak má však medzinárodné spoločenstvo brať vážne dosiahnutie Miléniových rozvojových cieľov, musí sa snažiť v každej krajine, kde ich dosahovanie bude najťažšie. A to znamená v nestabilných štátoch. Boj proti nestabilite je jednoznačne v našom vlastnom záujme. Situácia v Afganistane viedla po rokoch k 11. septembru 2001 a uľahčila plánovanie najhorších teroristických útokov na svete. Štát ako Somálsko je dnes zas zdrojom pirátstva, ktoré narúša medzinárodný obchod.

Európska únia môže na prácu v nestabilných štátoch využívať rôzne nástroje - svojich osobitných predstaviteľov, bojové skupiny, civilné policajné misie, humanitárnu pomoc a systém obchodných preferencií. Samozrejme, práca EÚ v nestabilných štátoch musí byť vhodne prepojená s OSN a NATO.

Účinná politika v nestabilných štátoch si vyžaduje osobitný prístup. Ale predovšetkým - nedá sa používať dogma jedného vzoru, ktorý pasuje na každého.

Rozvojová pomoc sa uskutočňuje v najnáročnejších podmienkach, v krajinách s vysokým stupňom rizika. A preto musí byť pružná.

Bert Koenders,
holandský minister pre rozvojovú spoluprácu, Bratislava, január 2008