Malý väčší rozpočet na pomoc
(rokovanie o rozpočte v parlamente) Slovensko mierne zvýši výdavky na rozvojovú pomoc, na ich zvyšovaní má však záujem len pár politikov. Vládny návrh rozpočtu na rok 2009 ráta so sumou 7,562 mil. eur (227,8 mil. korún) na projekty dvojstrannej rozvojovej pomoci, čo je približne o 40 miliónov korún viac ako vlani. Už teraz je ale jasné, že Slovensko svoje sľuby a medzinárodné záväzky nesplní. Podstatnému zvyšovaniu rozpočtu na rozvojovú pomoc sa politici vzhľadom na finančnú krízu bránia. Aj terajší návrh rozpočtu má ešte pred rokovaním v pléne parlamentu prejsť ,,revíziou“ na koaličnej rade.
,,Oficiálna rozvojová pomoc je kapitola, ktorá mňa osobne najviac trápi. Napriek zvýšeniu financií na dvojstrannú rozvojovú pomoc, problém s plnením záväzkov sa nerieši,“ uviedol na rokovaní Zahraničného výboru NR SR minister zahraničných vecí Ján Kubiš. Šéf diplomacie zároveň pripustil, že podľa finančného výhľadu na roky 2010 a 2011 to vyzerá s vyjednávaním rozpočtu na dvojstrannú rozvojovú pomoc ešte horšie.
V diskusii o rozpočte z prítomných ôsmich poslancov 13-členného zahraničného výboru sa o kapitolu rozvojová pomoc zaujímali len dvaja poslanci. Juraj Horváth (Smer) pripomenul záväzky, ktoré by sa mali postupne plniť. Finančná kríza však podľa neho pribrzdila väčšie zvýšenie objemu financií na túto oblasť, s čím šéf diplomacie súhlasil.
O zvýšenie terajšieho balíka na dvojstrannú rozvojovú pomoc prejavila záujem len Zdenka Kramplová (HZDS), ktorá sa ministra priamo spýtala o akú sumu ministerstvo pôvodne žiadalo na rozvojovú pomoc a aká suma by mohla byť reálna pri žiadaní o zvýšenie na rokovaní v pléne parlamentu. Podľa Kubiša si jeho rezort želal na rozvojovú pomoc ,,raz až dvakrát toľko“, čo vlani. Vlani bolo na dvojstrannú rozvojovú pomoc vyčlenených 168 mil. korún, teraz je to v prepočte necelých 228 miliónov. ,,Bol by som rád, ak by sa podarilo dosiahnuť zvýšenie o pár desiatok miliónov,“ dodal Kubiš.
Na nedostatočné zvýšenie objemu financií na rozvojovú pomoc a hrozbu jeho znižovania v ďalších v rokoch upozornili už predtým zástupcovia Platformy mimovládnych rozvojových organizácií. ,,Mierne zvýšenie je len kozmetická úprava, ktorá nezakryje fakt, že Slovensko neplní svoje sľuby,“ povedal predseda Platformy Marián Čaučík.
Mimovládny sektor zároveň upozorňuje, že finančná i potravinová kríza a škrtanie prostriedkov na pomoc doľahne na ľudí v rozvojových štátoch oveľa tvrdšie ako na ľudí vo vyspelých štátoch.
,,Globálna finančná kríza bude mať na rozvojové krajiny priame účinky, ktoré sa prenášajú cez kapitálové trhy a správanie sa finančných inštitúcií. Bude mať však i nepriame dôsledky súvisiace so spomalením ekonomického rastu a oficiálnou rozvojovou pomocou. Treba tu však zdôrazniť, že z ekonomického hľadiska nemá logiku tvrdiť, že rozvojová pomoc by mala následkom krízy klesať, aj keď - samozrejme - sú rôzne politické dôvody, prečo sa to môže stať,” uviedol pre Inter Press Service Michael Hermann z UNCTAD (Konferencia OSN pre obchod a rozvoj). Finančná kríza sa podľa neho môže prejaviť menšou ochotou finančných inštitúcií požičiať a zároveň menším záujmom firiem investovať v rozvojových krajinách.
Menej a najmenej rozvinuté krajiny sveta pritom ešte stále zápasia aj s následkami potravinovej krízy. Podľa odhadov OSN vo svete je 1,4 miliardy ľudí, ktorí sa snažia vyžiť s približne 1,25 dolára za deň – ich kúpna sila je veľmi nízka a drahšie potraviny pre nich znamenajú každodenný problém ako prežiť. Otázkou pre nich už nie je, či budú jesť len jedenkrát denne, ale či vôbec budú jesť.
