Koľko ľudí žije v slume Kayaba?

Asi 40-tisíc. Ľudia – celé rodiny žijú v maličkých domčekoch, ktoré sú veľké asi ako táto kancelária (4×3 metra). Nie je tam stabilný prístup k pitnej vode, chýba tam kanalizácia. Ľudia chodia na potrebu k rieke. A do rieky odhadzujú aj odpad. Kvôli zlej hygiene tam vždy najmä v období dažďov hrozí nákaza cholery. Aj preto sme sa rozhodli, že postavíme toalety a sprchu, budeme čistiť uličky medzi domami, aj rieku, ktorá tečie cez slum.

Dá sa taký slum vôbec poupratovať?

Neberieme to tak, že ideme vyčistiť celý slum. To by sa nedalo. Je to ako so všetkými problémami, ktoré sa časom v slumoch nakopili a teraz treba hľadať riešenia. Ale vždy má zmysel začať hoci aj s niečím malým a ísť postupne, krok za krokom. Začneme vždy s upratovaním jednej ulice alebo malej časti slumu… Ľudia sú za to nesmierne vďační.

Ako dlho vydrží byť poupratované, keď tam nie sú smetiaky?

Asi týždeň. Práve to, že chýbajú koše, je veľký problém. Chceme zaviesť systém odvozu odpadu. Ľuďom budeme rozdávať igelitové vrecia na odpad, po čase sa po ne vrátime a za malý poplatok 20 šilingov (v prepočte 20 centov) ich odvezieme.

Máte nejakú podporu kenskej vlády? V podstate robíte verejnoprospešné práce…

Niečo také ako podpora v nezamestnanosti alebo verejnoprospešné práce u nás nepoznáme. Vláda má vytvorený projekt ochrany rieky Ngong a jej znečisťovanie je vlastne zakázané. Na odpad vyčlenila vyhradené miesta. A faktom je, že v slume neexistuje systém odvozu odpadu. Vláda inak na projekty poskytuje pôžičky, ale musia byť ziskové a treba ich splatiť. Na takú pôžičku nemáme.

Z hľadiska účinnosti pomoci by však hlavnú zodpovednosť za zlepšenie životných podmienok v krajine mali niesť miestne vlády a ľudia…

Súhlasím. My sami sme sa rozhodli, že chceme do slumu priniesť zmenu, zlepšiť podmienky, v ktorých žijeme a nečakať na pomoc zvonka. Rozhodli sme sa postaviť toalety a sprchu a starať sa o ich prevádzku, čistiť rieku a ulice, vytvoriť si fond na podporu mladých ľudí a zaplatenie aspoň časti školských poplatkov, teraz tiež skúšame systém pestovania sukuma wiki (druh zeleniny podobný špenátu), aby si ju ľudia mohli dopestovať vo vreciach pri domčeku… Hľadáme riešenia na problémy, ktorými žijú naši ľudia. Vytvárame aj pracovné miesta pre mladých. A môžete mi veriť, aj malá pomoc, ktorú dostaneme, je naozaj účinne využitá.

Akú konkrétnu pomoc ste dostali?

Veľmi nám pomohlo, keď sme vďaka finančnej podpore z Dobrej noviny, mohli kúpiť tanker na zásoby vody. Kvôli chýbajúcim dažďom bol vlani v celom Nairobi zúfalý nedostatok vody a náš projekt na zlepšenie hygieny veľmi závisí od vody. Vďaka finančnej pomoci sme si mohli tiež kúpiť potrebné náradie na čistenie rieky a slumu – hlavne fúriky. Teraz chceme postaviť a prevádzkovať študovňu, aby sa deti mali kde učiť… Ak bude šanca, radi by sme ju vybavili aj knihami a počítačmi.

Vy ste sa ako učili, keď ste chodili do školy?

Keďže v dome – teda v jednej miestnosti – býva celá rodina, veľa pokoja na učenie som nemal. Vždy som preto čakal, kým sa zotmie a všetci zaspia. Potom som sa učil pri petrolejke.

Aj preto býva v slumoch toľko požiarov?

(smiech) Ja som nič nepodpálil! Ale je pravda, že tie požiare súvisia s chýbajúcou elektrinou. Ľudia v slume si často robia nelegálne prípojky na elektrické rozvody, ktoré určite nespĺňajú bezpečnostné štandardy.

Zlepšil sa prístup k vzdelaniu odvtedy, čo vláda zaviedla bezplatné základné školstvo?

Určite je veľmi dobré, že odvtedy chodí do školy oveľa viac detí. Ale stále to nie je ideálne. Triedy sú preplnené, v jednej sa tlačí približne 50 detí a aj učitelia sú preťažení. Chýbajú tiež školské pomôcky. O jednu učebnicu sa delia aj tri deti. Pre chudobné rodiny je to stále finančne náročné. Deti potrebujú do školy uniformu a pomôcky. A zďaleka nie všetky, aj keď sú bystré a veľmi by chceli, môžu potom ďalej študovať na strednej škole. Ja som mal šťastie, že na stredoškolské štúdium som mal sponzora. Na štyri roky vyšlo školné v prepočte 1200 eur. Na dva roky štúdia na vysokej škole to bolo 5000€. Na dokončenie vysokej školy však sponzora už nemám.

Vyše mesiaca ste strávili na Slovensku a žili v úplne iných podmienkach ako v Kayabe…

Veru, nemám vo zvyku jedávať tri razy denne. A prvý raz som tu ochutnal syr. Syr síce v Keni tiež máme, ale je tak drahý, že človek zo slumu si ho nekúpi.

Čo vás tu najviac zaujalo?

Srdeční a priateľskí ľudia, ktorí nás pozývali aj k sebe domov, brali nás ako vlastné deti. A tiež sneh! Ľudia a sneh mi budú v Keni najviac chýbať. Tiež by som chcel, aby v Keni boli štyri ročné obdobia. A veľmi sa mi páčili aj hrady a zámky, také niečo v Keni nemáme. V bojnickej zoo som videl prvý raz aj medveďa. Našiel som si tu veľa priateľov a dúfam, že niekedy sa budem môcť vrátiť. Som veľmi vďačný, že som vôbec mohol prísť, bola to veľmi dobrá skúsenosť. Otvorilo mi to v mnohých veciach oči a myslím, že ma to urobilo lepším. Myslím, že do Kene sa vráti iný človek.

V čom iný?

Neviem to zatiaľ presne definovať. Pre mňa bolo veľmi silnou osobnou skúsenosťou to, že som sa stretol s ľuďmi, ktorí dávajú z vlastných peňazí, aby prispeli na pomoc tým, ktorí sa majú horšie. Vidím odkiaľ tie peniaze do Kene prichádzajú. A to ako nás podporujú, ako nám držia palce v našom snažení, je veľmi povzbudzujúce. Je to veľkou motiváciou a ja sa vrátim s tým, že napriek všetkým problémom, treba pokračovať, treba sa snažiť a nepochovávať sny o lepšom živote.

(Rozhovor vyšiel v bulletine Rozvojová pomoc – Jar 2010, ďalšie články sú na:

http://www.mvro.sk/sk/na-stiahnutie/category/2-publikacie)

Podľa správy OECD najväčšími darcami pomoci vo svete z hľadiska celkového objemu sú Spojené štáty, Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia a Japonsko. V prepočte na hrubý národný dôchodok si však svoje medzinárodné záväzky o poskytovaní pomoci plní len päť európskych štátov – Švédsko, Nórsko, Luxembursko, Dánsko a Holandsko, ktoré dávajú na rozvojovú pomoc viac ako 0,7% hrubého národného dôchodku. (Švédsko, Nórsko a Luxembursko dokonca viac 1% HND.)

Najväčší nárast rozvojovej pomoci v reálnych číslach sa zaznamenal v prípade Nórska, Francúzska, Veľkej Británie, Južnej Kórey, Fínska, Belgicka a Švajčiarska. Napriek kríze objem pomoci rozvojovým štátom zvýšilo aj Dánsko a Švédsko (tradične veľkí darcovia) a tiež Spojené štáty, ktoré zvýšili pomoc nielen pre Afganistan, ale tiež pre krajiny v subsaharskej Afrike a vôbec pre najmenej rozvinuté štáty sveta.

Najväčší prepad v objeme vykázanej pomoci sa zaznamenal v prípade Rakúska, Talianska, Írska, ale aj Slovenska. Spôsobili to nielen škrty v národných rozpočtoch kvôli hospodárskej kríze, ale tiež fakt, že sa znižuje objem odpustených dlhov, ktoré si tieto krajiny zarátavali ako rozvojovú pomoc.

Slovensko vykázalo ako rozvojovú pomoc 74 miliónov dolárov, čo znamená 0,08% hrubého národného dôchodku. Z hľadiska objemu pomoci menej ako Slovensko vykázal len Island. Prepad poskytnutej rozvojovej pomoci zo strany Slovenska až o 18,9% v porovnaní s rokom 2008 spôsobil najmä fakt, že už nezarátava odpustené dlhy, pričom objem skutočnej rozvojovej pomoci sa výraznejšie nezvyšoval. Posledné odpustené dlhy Líbyi a Libérii v hodnote 17 mil. € sa zarátali v roku 2008.

Pre porovnanie – Česká republika vlani vykázala ako rozvojovú pomoc 224 miliónov dolárov – teda 0,12% hrubého národného dôchodku (HND), Maďarsko 116 mil. dolárov – 0,09% HND a Poľsko – 343 miliónov dolárov – 0,08% HND.

Správa OECD:

http://www.oecd.org/document/11/0,3343,en_2649_34487_44981579_1_1_1_1,00.html

Súvisiace linky:

http://www.eurodad.org/whatsnew/articles.aspx?id=4082

Voľby, v ktorých si možno vyberať z viacerých politických strán, sú v Sudáne prvý raz po 24 rokoch. Prezidentské a parlamentné voľby, ktoré sa začali 11. apríla, sú súčasťou mierovej dohody, ktorá ukončila dlhotrvajúcu občiansku vojnu medzi severom a juhom krajiny. Pozorovatelia považujú tieto voľby aj za skúšku na budúcoročné referendum, v ktorom sa má rozhodnúť o prípadnom rozdelení krajiny.

S voľbami – ako ich poznáme na Slovensku – je ťažké ich porovnávať. Mnohé volebné „miestnosti“ tvorí priestor v tieni stromov. „V Rumbeku je horúco… Našťastie, v týchto dňoch veľmi nefúka, inak by hlasovanie nebolo tajné,“ komentuje vlastné zábery z volebného dňa v juhosudánskom Rumbeku Ján Rusnák, ktorý tam pracuje v rámci projektu eRka zameraného na zaškolenie miestnych ľudí pre obsluhu a údržbu zariadení na zabezpečenie pitnej vody, elektrických a solárnych systémov či hygienických zariadení.

Fotografie z volebného dňa nájdete na:

http://picasaweb.google.com/rusnak.jano/ElectionsInSudan#

Na kolednícku zbierku Dobrá novina sa v období od Vianoc do konca februára 2010 vyzbieralo rekordných vyše 884-tisíc eur (vyše 26,5 milióna korún), čo je najviac v 15-ročnej histórii koledníckej akcie. Výťažok z najväčšej slovenskej zbierky na pomoc Afrike pôjde aj tento rok najmä na projekty na pomoc ľuďom v Keni, južnom Sudáne a Ugande. Dobrá novina všetkým darcom úprimne ďakuje!

,,Veľmi ďakujeme všetkým, ktorí sa napriek neľahkým časom skutočne vedia podeliť a aj z mála dokážu prispieť na pomoc tým, ktorí žijú v extrémnej chudobe,“ uviedol riaditeľ Dobrej noviny Marián Čaučík . Výťažok z najväčšej slovenskej zbierky na pomoc Afrike pôjde aj tento rok najmä na projekty na pomoc ľuďom v Keni, južnom Sudáne a Ugande.

Tradičnú kolednícku zbierku organizuje eRko – Hnutie kresťanských spoločenstiev detí v spolupráci s katolíckymi farnosťami. Do koledníckej akcie, ktorá trvala od Vianoc do Troch kráľov, sa tento rok zapojilo vyše 26-tisíc detí a dospelých, ktorí navštívili vyše 80-tisíc rodín po celom Slovensku.

V rámci koledovania sa vyzbieralo celkovo 847-tisíc eur, najviac v Žilinskej, Nitrianskej, Košickej a Spišskej arcidiecéze. Ďalších vyše 37-tisíc eur poskytli individuálni darcovia a darcovia, ktorí do konca januára prispeli formou darcovskej SMS. Koledníci tento rok navyše zbierali aj slovenské koruny. Vyzbieralo sa takmer 309-tisíc korún, v prepočte 10 250,5 €. Celkovo sa pre 15. ročník Dobrej noviny vyzbieralo 884 607,97 €.

Výťažok z tohtoročnej zbierky pôjde na projekty pre ľudí, ktorí žijú v extrémnej chudobe a nemajú prístup k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti, pitnej vode a iným základným potrebám. Určený je napríklad na projekty na pomoc deťom a ženám v Keni, ale tiež na vzdelávanie a zdravotníctvo v južnom Sudáne, pomoc sirotám Ugande a tiež na vzdelávanie detí a žien v Etiópii.

Na verejnú zbierku Dobrá novina možno prispieť celoročne. Verejná zbierka Dobrá novina je povolená Ministerstvom vnútra SR pod číslom SVS-233004-2009/12706.

Ďalšie informácie nájdete na: www.dobranovina.sk

Zbierky na pomoc africkým deťom budú pokračovať aj cez Vianoce a po nich. Koledníci Dobrej noviny budú zbierať financie na pomoc v Afrike od 25. decembra do 6. januára.

Do 23. decembra v stánku na Vianočných trhoch v Bratislave je v ponuke 17 druhov magnetiek so zaujímavými fotografiami z projektov v Keni, Etiópii a Ugande. Záujemcovia, ktorí chcú prispieť na pomoc v Afrike v mene svojich blízkych, môžu takto prispieť na jedlo, knihy, či školský poplatok alebo oblečenie pre chudobné deti. Hodnota darčekov – magnetiek sa pohybuje od 2 € od zabezpečenia vody pre jedno dieťa na mesiac až po 150€ za nákup kravy pre sirotinec.

Z ponuky darčekov/príspevkov si možno vybrať napríklad:

- pitnú vodu na mesiac pre bývalého chlapca z ulice v Nyeri, ktorý má šancu dostať vzdelanie (2,5€)
- 4 tehly na stavbu študovne v chudobnej štvrti v Nairobi (2,5 €)
- knihu – učebnicu pre dieťa v sirotinci a škole v Keni (3€)
- sviatočné jedlo pre 600 detí v detskom centre v Etiópii (5€ a 10€)
- vrece ryže, ktoré na týždeň nasýti 20 detí v sirotinci v Keni (22€)
- jedlo a školné na mesiac pre stredoškoláka v Ugande, ktorého rodičia zomreli na AIDS (11€)

Financie na projekty Nadácie Integra možno posielať na číslo účtu projektu Malaika Nadácie Integra: 262 547 5865/1100. Do poznámky treba uviesť: oblečenie Keňa alebo vianočné jedlo Etiópia.
Tradičná kolednícka akcia Dobrej noviny, v rámci ktorej sa v domácnostiach po celom Slovensku zbierajú peniaze na pomoc v rozvojových krajinách, sa tento rok začne v piatok 25. decembra a potrvá do sviatku Troch kráľov 6. decembra. Na účet možno prispieť celoročne na čísle: 4000713500/3100

Bližšie informácie nájdete na:
www.integra.sk a www.dobranovina.sk

Pred rokom ste spolu s kolegami z krajín V4 navštívili Etiópiu a tamojšie rozvojové projekty. Zmenila táto skúsenosť váš pohľad na chudobu?

Mám dosť veľkú fantáziu a aj pred touto cestou som videla veľa filmov o rozvojových krajinách, bola som tiež v Južnej Amerike v Andách… Ale zažiť Afriku na vlastnej koži bolo niečo celkom iné. Po návrate som dva týždne nemohla spať. Stále som videla tváričku dvojročného špinavého hladného chlapčeka s krásnymi očkami, od ktorého som sa musela odtrhnúť, pričom som si uvedomovala, že má len biedne vyhliadky na dlhší život. Keď som sa vrátila domov a konečne som si napustila plnú vaňu, pozerala som sa na tú čistú vodu a mala som výčitky svedomia. Vaňa priezračnej čistej nekontaminovanej vody by vystačila na jeden deň na pitie pre celú školu v údolí, ktoré sme navštívili. Tie dva týždne v Etiópii boli náporom na psychiku. Špeciálne ťažko som znášala pohľad na 10-11ročné tehotné dievčatá, ktoré sa vracajú domov po vypršaní kontraktových manželstiev. Toto je iná chudoba ako v našich osadách, kde žijú neprispôsobiví občania. Preto, keď chodím po Slovensku, snažím sa hovoriť o tom, čo som videla.

V čase hospodárskej krízy chcú rozvinuté štáty škrtať z výdavkov určených práve na rozvojovú pomoc. Myslíte si, že rozvojová pomoc by mala byť medzi prioritami?

Mojou prioritou je, aby sa aspoň všetky peniaze, ktoré sú určené na rozvojovú pomoc, naozaj účinne využili. Aj preto som iniciovala poslanecký prieskum v Slovenskej agentúre pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS). Doteraz sme totiž neminuli ani tie peniaze, ktoré boli na rozvojovú pomoc určené. Až tretina prostriedkov sa pri predchádzajúcom vedení agentúry vracala späť do štátneho rozpočtu. K zvyšovaniu objemu rozvojovej pomoci sme viazaní medzinárodnými dohovormi a členstvom v EÚ. To, že sme sa dohodli, že nové členské štáty EÚ budú dávať do roku 2010 na rozvojovú pomoc 0,17% HDP, je správny krok. Problém je, že zatiaľ neviem, dokedy sme schopní tento záväzok splniť. Výhovorka, že je kríza a že tieto peniaze by sme potrebovali na zvyšovanie zamestnanosti doma, je neadekvátna, pretože rozvojová pomoc pomáha udržiavať zamestnanosť v rámci tretieho sektora aj doma.

Prečo by vlastne Slovensko malo poskytovať rozvojovú pomoc?

Dôvody pre rozvojovú pomoc vidím v troch rovinách. Prvá je, že EÚ je najväčším darcom rozvojovej pomoci vo svete a my sme členom. Druhá rovina nesúvisí priamo s nami. Niektoré európske štáty majú pocit viny alebo výčitky svedomia, pretože boli koloniálnymi krajinami a do určitej miery sú dodnes zodpovedné zlyhávajúce štáty. Tretia rovina je pragmatická. Myslím si, že ak sa zlepšia podmienky v rozvojových krajinách, ich občania nebudú mať dôvody emigrovať napríklad do Európy, kde ich počty začínajú viditeľne posilňovať radikálne nacionalistické strany. Zároveň u nás môže pomôcť propagácia našej účasti na rozvojovej pomoci uvedomiť si, že patríme medzi bohaté krajiny a že žijeme v bezpečí. To je dôležité najmä na to, aby sme odstránili jednu z najväčších bariér na ceste Slovenska k civilizačnej a kultúrnej zmene, pocit bezvýznamnosti a malosti.

Na aké priority by sa podľa vás mala sústrediť slovenská rozvojová pomoc?

Som politička a nemyslím si, že len ja by som mala určovať priority, na ktoré by sme sa mali sústrediť. Áno, politici by mali určiť, ktoré krajiny sú pre nás dôležité z hľadiska priorít našej zahraničnej politiky. Z teritoriálneho hľadiska by priority by mali byť vyvážené, pričom by sme tú našu malú pomoc nemali veľmi trieštiť. Na druhej strane si však uvedomujem, že rozvojová pomoc veľmi závisí od ľudí, ktorí ju robia – teda od mimovládnych organizácií. Preto by som sa spoľahla aj na ne. Majú svoje skúsenosti. Pretože darmo budete od stola vymýšľať nejaký veľký program, keď nemáte človeka, organizáciu, ktorá ho bude realizovať. Dôraz by som tiež dala na to, aby sme sa hlavne pri väčších projektoch spájali s našimi susednými krajinami.

Ponechali by ste Srbsko medzi programovými krajinami?

Srbsko prežilo veľmi ťažké časy a Slovensko v 90. rokoch tiež prešlo nepríjemnosťou vylúčenia. Máme vlastné jedinečné skúsenosti a bolo by veľmi zle, keby sme ich nevyužili. A to aj preto, aby sme pomohli upokojiť situáciu na západnom Balkáne. Každý znalec Balkánu vie, že ak nebude Srbsko plne zapojené do európskej spolupráce, na západnom Balkáne nebude pokoj. Srbsko je najväčšia krajina tohto regiónu a myslím si, že kým sa západný Balkán neupokojí, je našou povinnosťou prispievať k jeho stabilizácii.

V Českej republike, Maďarsku i na Slovensku budú na jar voľby. Je veľmi nereálne očakávať od politických strán, že rozvojovú pomoc zahrnú do volebných programov?

Politické programy musia byť zrozumiteľné pre občanov. To je ich hlavná úloha. Ak voliči nie sú si vedomí významu rozvojovej pomoci, potom ťažko očakávať od politických strán, že rozvojová pomoc bude hrať významnú úlohu v ich programoch. Podľa mňa cesta k tomu vedie cez suveréna – občana. To znamená, aby voliči vyžadovali od politických strán rozvojovú pomoc vo volebných programoch. A v tomto máme niekoľko povinností všetci. Nielen my politici, ale aj tí ľudia, ktorí vedia, aká dôležitá je rozvojová pomoc. Treba, aby po návrate z rozvojových krajín chodili po krajine, aby svoje filmy prezentovali aj v televízii a ak s tým majú vo verejnoprávnej televízii problém, aby sa obrátili na nás – politikov. Bez tlaku občanov rozvojová pomoc ťažko nájde nejaké zásadné miesto v programoch politických strán.

Ale predsa len – politici vedomí si súvislostí v globalizovanom svete by mali brať rozvojovú pomoc do úvahy.

Rozvojová pomoc nie je v našom rozpočte dlho. Ale nastúpili sme na túto cestu a sme pod tlakom, aby sme svoje záväzky plnili. Na druhej strane sme sa však zatiaľ nedostali k tomu, aby si ľudia boli vedomí významu rozvojovej pomoci. Aj preto si mnohí myslia, že my sme najchudobnejší a protestujú: tu pomáhajte a nie tam, tam nás to nezaujíma. Keď na prednáške poviem, že Slovensko ako člen OECD patrí k 30. najbohatším štátom sveta, sú starší občania pohoršení. Preto si myslím, že treba, aby sme sa všetci usilovali vysvetľovať, ako to v rozvojových krajinách skutočne vyzerá a čím sa od nich líšime. Ale treba pritom rátať aj s tým, že sú ľudia, ktorým darmo budeme hovoriť o globalizovanom svete. Vidia len svoj hrniec a s ľuďmi, ktorých v živote nevideli, nemajú žiaden súcit. Toto zmeniť je naša spoločná povinnosť. Pritom štatistiky dokazujú, že najštedrejší nie sú najbohatší občania, ale jednoduchí ľudia, ktorí určite nemajú obrovské úspory, jachty, či lietadlá. Títo ľudia najviac prispievajú na zbierky na Slovensku.

Takže čo by ste odkázali tým, čo tvrdia, že aj tu je chudoba a mimovládky by mali radšej pomáhať v rómskych osadách?

Náš problém nie je v tom, že sme chudobní, ale v tom, že sa nevieme poriadne zorganizovať a nerobíme systémové zmeny. Dávame vianočné dôchodky, ale neriešime systém podpory detí v chudobných rodinách. Nešírime atmosféru, že patríme medzi veľmi rozvinuté krajiny. Samozrejme, aj my máme problémy, ale napríklad najchudobnejšie u nás sú deti, nie dôchodcovia. Opustené deti a mladé opustené matky. A samozrejme – neprispôsobiví občania bez ohľadu na farbu pleti. Ale to sú riešiteľné problémy. V okolí našich osád sú studne s čistou vodou. Existuje prístup k zdravotníckej starostlivosti. Nie je tam bilharióza, ani malária a deti môžu chodiť do školy. Otázne je, či chodia. A to je presne problém organizácie a systému školstva, zdravotníckej pomoci, vytvárania pracovných návykov a podobne. Nuž, ale keď vláda zrušila aktivačné práce, niet sa ani čo čudovať, že problémy sa len prehlbujú a neriešia.

Niektorí ľudia na druhej strane odmietajú rozvojovú pomoc, pretože sú presvedčení, že sa stráca v rukách skorumpovaných politikov.

O tom som nepočula. Slovensko nedáva toľko financií do medzinárodných organizácií. A čo sa týka slovenskej rozvojovej pomoci, nemyslím si, že muimovládky, ktoré pracujú v oblasti rozvojovej pomoci, podporujú skorumpovaných politikov. Som v opozícii, neviem, či v posledných rokoch nevznikli nejaké predstierania rozvojovej pomoci na Slovensku. Podľa mňa je priamo aj na ľuďoch, ktorí v tejto oblasti pracujú, aby poukázali na takéto prípady, ak sa vyskytujú. Mimovládny sektor si musí čistiť svoje vody sám. A je to aj jeho úloha, aby pranieroval tých, čo sa nesprávajú podľa pravidiel.

Prispievate na nejaké zbierky?

Ešte v Etiópii som sa rozhodla podporovať jedno dievča z projektu, ktoré vedie Člověk v tísni. Stratila rodičov, súrodencov a všetkých členov rodiny na AIDS. Má 14 rokov a priznala sa mi, že by chcela byť prvou etiópskou inžinierkou. Moje deti tiež na diaľku podporujú deti v Afrike. Inak, čo sa týka zbierok, vždy, keď ich vidím, tak prispejem. Ale ako človek, ktorý sa tomu venuje, snažím sa k podpore pristupovať systematickejšie. Pomáham napríklad jednému talentovanému rómskemu huslistovi, podporujem tiež ochranu nášho kultúrneho dedičstva – 13 rokov sa venujem podpore drevených chrámov na východnom Slovensku a teraz sme so sestrou otvárali reštaurovanú kaplnku na Kalvárii v Banskej Štiavnici, ktorú sme financovali. Ale snažím sa pomáhať nielen finančne, pretože peniaze nie sú všetko. Treba tomu venovať aj čas a pomáhať organizačne i politicky.

Kupujete aj Nota Bene?

Pravidelne, aj keď nie vždy od jedného človeka. Niekedy si kúpim to isté číslo aj od dvoch rôznych ľudí. Inak toto je presne systém, ktorý nie je len o tom, že dávate peniaze, ale že sa s týmito ľuďmi aj porozprávate a dáte im pocit, že nie sú vylúčení. Aj môj muž Nota Bene pravidelne kupuje, takže niekedy sa nám doma zídu aj tri výtlačky jedného čísla. Potom ich roznesiem po dome a donesiem ich aj do parlamentu, aby si ho prečítali aj ďalší a možno si ho nabudúce kúpia aj sami.

Rozhovor pre bulletin Rozvojovka a časopis Nota Bene pripravila Daniela Balážová

Mimovládne organizácie žiadali o prehodnotenie rozpočtu aj zahraničný výbor parlamentu. Ten na svojom októbrovom rokovaní ministrovi odporučil, aby na rozvojovú pomoc našiel viac peňazí.

Minister Miroslav Lajčák na rokovaní výboru sľúbil, že viac peňazí na rozvojovú pomoc chce nájsť v rámci šetrenia na ministerstve.

Diskusia vo výbore k štátnemu rozpočtu sa zamerala výhradne na spôsob ako zvýšiť objem financií v tejto oblasti. Poslanci – koaliční i opoziční – tentoraz zhodne žiadali na projekty rozvojovej pomoci viac financií.

,,Nerozumiem tomu, prečo sa znižuje objem financií práve v oblasti rozvojovej pomoci, ktorá robí Slovensku dobré meno v zahraničí,“ uviedol Pavol Kubovič (SDKÚ-DS). Podpredsedníčka výboru Zdenka Kramplová (HZDS – ĽS) označila zníženie objemu financií na projektovú rozvojovú pomoc v zahraničí za ,,príliš veľký škrt“ a upozornila, že na rozdiel od dvojstrannej rozvojovej pomoci sa naopak zvyšuje objem financií na zverenecké fondy a príspevky medzinárodným finančným inštitúciám, ktoré patria pod správu Ministerstva financií SR. ,,Neobávate sa, že rozvojová pomoc napokon celá prejde pod správu ministerstva financií?,“ pýtala sa ministra Lajčáka. Minister poslancov ubezpečil, že rozvojovej pomoci sa jeho rezort rozhodne nemieni vzdať.

Podporu ministrovi vyjadril predseda výboru Juraj Horváth (SMER-SD), ktorý považuje rozvojovú pomoc za ,,moderný nástroj zahraničnej politiky“, pričom – odhliadnuc od pragmatických dôvodov – ,,rozvojová pomoc by si určite zaslúžila viac“.

Poslanci napokon prijali uznesenie, v ktorom odporučili ministrovi zahraničných vecí ,,prehodnotiť možnosť finančného navýšenia oficiálnej rozvojovej pomoci” v rámci kapitoly ministerstva zahraničných vecí. Minister ubezpečil poslancov, že na rozvojovej pomoci mu záleží a váži si spoluprácu s mimovládnymi organizáciami, s ktorými chce naďalej spolupracovať v rámci rozvojovej pomoci.

Platforma mimovládnych rozvojových organizácií berie ministra Lajčáka za slovo. ,,Pre rozvojovú pomoc bolo veľmi nešťastné už to, že vo vládou schválenom rozpočte bolo na projekty dvojstrannej rozvojovej pomoci vyčlenených len 3,2 mil. eur,“ povedal Marián Čaučík, predseda Platformy.

Pripomenul, že táto suma na rozvojovú pomoc je ešte nižšia ako v čase, keď Slovensko nebolo ani členom EÚ, čo ,,nesvedčí o tom, že našej vláde na rozvojovej skutočne záleží“. ,,Na druhej strane si ceníme postoj ministra Lajčáka a poslancov zahraničného výboru a ich jednoznačnú vôľu udržať rozpočet aspoň na úrovni tohto roka. Ministrovi Lajčákovi držíme palce v úsilí nájsť potrebné zdroje v rámci rezortu zahraničných vecí a veríme, že svoje slovo dodrží,“ zdôraznil.

Čerpať sa budú prostredníctvom Úradu EÚ pre humanitárnu pomoc (ECHO), ktorý patrí do pôsobnosti komisára pre rozvoj a humanitárnu pomoc Karla De Guchta. Ten dáva hroziacu potravinovú krízu v Afrike do súvislosti s klimatickými zmenami. Suchá, krátke obdobia dažďov a s nimi spojená slabá úroda, prípadne prudké zničujúce ďažde totiž nepostihli tieto oblasti len teraz, ale opakujú sa už niekoľko rokov. Opatreniami na zmiernenie dopadov klimatických zmien na rozvojové krajiny sa budú zaoberať politici na decembrovej konferencii OSN v Kodani. Rozvojové krajiny budú pritom potrebovať financie aj na technológie a prispôsobenie sa klimatickým zmenám.

Spomedzi 53 miliónov eur, ktoré Európska komisia vyčlenila na humanitárnu pomoc, je najväčší balík určený Somálsku (20 miliónov eur). Somálčanov okrem sucha, straty obživy a hynúceho dobytka, trápia dôsledky ozbrojeného konfliktu a nefungujúcej štátnej správy. Polovica obyvateľov závisí od dodávok zahraničnej pomoci, približne 1,4 milióna ľudí bolo vyhnaných zo svojich domovov.

Pre Keňu, kde pôsobia aj slovenské mimovládne organizácie, je určených 8 miliónov eur. Keňu trápia suchá a slabé obdobie dažďov už štvrtý rok po sebe. S nedostatkom dažďov stúpa aj cena vody, čo cítia najmä chudobní ľudia i v Nairobi. ,,Dvadsaťlitrový kanister vody stojí za normálnych okolností 15-20 šilingov. Teraz sa vyšplhal na sto, čo je suma, s ktorou si človek v slume musí vystačiť na celý deň,” píše z Nairobi Danica Olexová z mimovládnej organizácie eRko. Nedostatok vody sa prejavil aj v obmedzení dodávok elektriny. Energiu získava Keňa hlavne z hydroelektrární. Vody je však málo. ,,Obdobie dažďov sa teraz už malo pomaly končiť, ale zatiaľ sa vlastne ani nezačalo,” dodala Danica v polovici augusta.

Robert Templer, International Crisis Group:

Zbrane po krvavej občianskej vojne na Srí Lanke stíchli. Hlboké rany etnickej nevraživosti sa však zatiaľ nezačali hojiť. Približne 300-tisíc tamilských civilov zostáva v podstate väzňami v internačných táboroch, ktoré spravuje vláda s prevahou Sinhálcov. V záujme prekonania hlbokej nedôvery medzi komunitami by preto darcovské štáty mali tlačiť na vládu v Colombo, aby zabezpečila mier.

Posledné mesiace bojov v desaťročia trvajúcej vojne medzi srílanskou armádou a povstaleckými tamilskými tigrami boli brutálne. Vládne sily postupne sťahovali slučku okolo povstalcov, pričom uprostred uviazli státisíce civilov. Armáda nerobila rozdiely, pálila z diel a viedla letecké útoky v zmiešaných oblastiach, kde boli rebeli i civilisti. Tamilskí tigri zas strieľali na ľudí, ktorí sa pokúšali utiecť. OSN odhaduje, že v posledných pár mesiacoch vojny zahynulo približne 7000 civilistov, vrátane najmenej tisícky detí. Ďalších vyše 10-tisíc ľudí bolo zranených.

V záujme budúceho pokojného spolužitia Tamilov a Sinhálcov na jednom ostrove napáchané krutosti na oboch stranách treba vyšetriť. Lenže teraz je tu ešte naliehavejšia výzva: 300-tisíc Tamilov, ktorí sú internovaní v táboroch za ostnatým drôtom, bez vízie nejakého vládneho plánu na ich návrat do ich domovov. Vyše dve tretiny z nich sú v obrovskom preľudnenom tábore v Manik Farm, kde je biedna úroveň hygieny, nedostatok pitnej vody a zdravotníckej starostlivosti.

Srílanská vláda za to viní agentúry OSN a medzinárodné organizácie. Tieto organizácie totiž nechcú budovať trvalé prístrešky na ubytovanie presídlených ľudí. Skutočný pôvod tohto problému je však v odmietaní vlády urýchliť svoj ,,preverovací“ proces a umožniť desaťtisícom presídlených ľudí – utečencom vo vlastnej krajine, aby žili so svojimi príbuznými alebo v hostiteľských rodinách.

Navyše pôsobenie medzinárodných agentúr vláda obmedzuje a bráni tak účinným dodávkam pomoci. Zdá sa, že zámerom mnohých z vládnych obmedzení je zabrániť odhaleniu podmienok v táboroch respektíve situácie, v ktorej sa ocitli civili v posledných mesiacoch vojny. V táboroch nie sú povolené nijaké súkromné sedenia s civilmi, ktorí boli presídlení. Zakázané sú kamery a akékoľvek nahrávacie zariadenia.

Mnohí z presídlených ľudí zostávajú v neistote – nevedia tiež, kde sú alebo aký osud postihol členov ich rodiny. Podozrivých zo spolupráce s povstalcami totiž vzali od ich rodín a zadržali na ďalšie vypočúvanie. Niektorých držia na neznámych miestach. Podľa dôveryhodných správ ľudí z tábora brali v noci. Niektorí skončili v zadržiavacích a rehabilitačných centrách, kde má prístup Červený kríž a UNICEF. Ale nie všetci. Od roku 2006 na Srí Lanke násilne ,,zmizlo“ najmenej 2000 ľudí – a možno oveľa viac. To dáva dôvod na obavy.

Jeden prípad si zaslúži osobitnú zmienku. Traja tamilskí vládni lekári a jeden zdravotnícky predstaviteľ sú vo vládnej väzbe a hrozí im trestné stíhanie za spoluprácu s tamilskými tigrami. Ako poslední zostávajúci predstavitelia vlády vnútri vojnovej zóny v posledných týždňoch vojny riskovali vlastné životy, aby pomáhali zachraňovať životy iných a upozorňovali svet na humanitárnu katastrofu, ktorej čelili civili uväznení uprostred bojov. Začiatkom júla ich zajali a nútili ich odvolať ich správy. Je to fraška – vláda by ich mala prepustiť, a nie hroziť trestom.

Po vyhratí vojny srílanská vláda riskuje, že svojim prístupom k presídleným etnickým Tamilom prehrá mier. Vláda v Colombe musí zmeniť kurz, ak chce, aby krajina začala prekonávať roky nepriateľstva a predísť tomu, aby stará nenávisť a terajšia antipatia prerástla do ďalšej tamilskej rebélie.

Vláda musí zabezpečiť jasný časový plán pre rýchle a kompletné presídlenie tých ľudí, ktorí sú internovaní vo všetkých táboroch. Musí tiež podstatne zlepšiť prístup do týchto táborov a podmienky v nich. Colombo by malo zverejniť svoje zoznamy internovaných ľudí a umožniť Červenému krížu prístup do všetkých zadržiavacích centier a poskytnúť informácie o ,,preverovacom“ procese, ktorý robia vojenské a spravodajské služby.

Úlohou medzinárodného spoločenstva je presviedčiť vládu Srí Lanky, aby uskutočnila tieto kroky. Tokijská konferencia o obnove a rozvojovej pomoci Srí Lanke s účasťou Japonska, EÚ a USA musí vyslať jednoznačný odkaz. Všetky darcovské štáty by mali podmieniť každú ďalšiu hospodársku pomoc, ktorá nie je krízová, zavedením týchto opatrení. Žiada sa to v záujme vytvorenia základných podmienok pre udržateľný mier.

Autor: Robert Templer, riaditeľ Ázijského programu International Crisis Group, www.crisisgroup.org

Viaceré mimovládne organizácie na Slovensku však upozorňujú ľudí, aby boli pri posudzovaní týchto žiadostí o peniaze opatrní. ADRA Slovensko v spolupráci s UNICEF Slovensko a ďalším organizáciami v súčasnosti zvažuje možné právne kroky proti zneužívaniu svojich mien a aktivít na nezákonné obohacovanie sa.

,,S holandským viceprezidentom tejto nadácie prednedávnom vyšiel v týždenníku Týždeň rozhovor (http://www.tyzden.sk/casopis/2009/23/neobvinujte-nas.html), kde sa snažil obhájiť činnosť tejto netransparentnej organizácie. Obsah najnovšieho zbierkového listu však predčil naše najhoršie predstavy,“ uvádza Daniel Draxler, riaditeľ ADRA Slovensko.

Stanovisko ADRA:

Nadácia svetového fondu detí sa vo svojej snahe získať finančné prostriedky prostredníctvom listových zásielok odvoláva na projekt organizácie ADRA v Južnom Sudáne a dokonca priložila časť skutočného projektového dokumentu preloženého z angličtiny. Riaditeľ ADRA Južný Sudán, Clement Joseph Arkangelo však poprel akúkoľvek spoluprácu s organizáciou Nadácia svetového fondu detí (World Children’s Fund – WCF). Opisovaný projekt ADRA Južný Sudán realizuje výhradne s organizáciou UNICEF a spomínané lieky dovážajú zo Spojených štátov amerických. Akákoľvek účasť organizácie Nadácia svetového fondu detí na tomto projekte je vylúčená a ide teda o podvod.

ADRA Slovensko v spolupráci s UNICEF Slovensko a ďalšími organizáciami v súčasnosti zvažuje možné právne kroky proti zneužívaniu svojich mien a aktivít na nezákonné obohacovanie sa. Prosíme vás o mimoriadnu opatrnosť pri posudzovaní listových žiadostí o finančnú podporu. ADRA Slovensko ani ADRA Južný Sudán nemá žiadnu spoluprácu s Nadáciou svetového fondu detí a celkový postup tejto nadácie je v príkrom rozpore s pravidlami a postupmi medzinárodnej siete ADRA. Upozornite prosím hlavne starších a menej informovaných občanov vo svojom okolí, aby v dobrej viere neposielali svoje peniaze podvodníkom.

V prípade ďalších otázok alebo podozrení kontaktujte na office@adra.sk alebo daniel.draxler@adra.sk.

Stanovisko katolíckych a misijných organizácií:

V poslednom čase zaplavujú schránky domácností na Slovensku listy, ktoré sa usilujú apelovať na súcit ľudí a žiadajú o finančnú pomoc pre deti v Afrike. Ich odosielateľmi sú rozličné organizácie, niektoré z nich vzbudzujú dojem príslušnosti ku Katolíckej cirkvi a vyzývajú na zasielanie finančných prostriedkov, niekedy aj s uvedením presnej sumy, na ich účet. Domnievame sa, že spôsob, akým sú listy napísané, hraničí s formami psychického nátlaku a vydierania.

My, zástupcovia organizácií pôsobiacich v oblasti misijnej a rozvojovej pomoci na Slovensku, sa dištancujeme od takéhoto spôsobu komunikácie. Sme toho názoru, že ťaživá situácia v Afrike si nepochybne vyžaduje aj finančnú pomoc obyvateľov Slovenska. Úprimne nás teší, že obyvatelia Slovenska často napriek vlastnej zložitej finančnej situácii sú schopní a ochotní pomáhať tým, ktorí zápasia s každodenným prežitím.

Zároveň si však dovoľujeme vyzvať darcov, aby zodpovedne zvážili a preverili skutočnosti, prostredníctvom akej organizácie sa pomoc realizuje a kam organizácie poukážu peniaze, ktoré im darcovia darujú. Domnievame sa, že poskytovanie darov by malo byť určené iba organizáciám, ktoré transparentne informujú o tom, ako finančné dary používajú na pomoc tým, ktorí túto pomoc potrebujú. Dovoľujeme si upozorniť, že nikto nemá právo darcov nútiť do akejkoľvek podpory, ani určovať výšku ich daru.

Viktor Jakubov, riaditeľ Pápežských misijných diel na Slovensku
Jozef Daniel Pravda SDB, predseda o. z. SAVIO
Marián Čaučík, riaditeľ Dobrej noviny
P. Ján Kušnír SVD, misijný sektretár spoločnosti Božieho slova
Radovan Gumulák, generálny sekretár Slovenskej katolíckej charity

Projekt “Reintegrácia navrátilcov a presídlencov v Qara-bagh” je financovaný zo zdrojov SlovakAid. Ukončený by mal byť do 30. novembra 2009.

Od 26. mája pôsobí v Afganistane Marek Soós, slovenský manažér projektu, ktorý spolupracuje s miestnym tímom ADRA Afganistan. Marek má za sebou prvé prieskumy v teréne a zvyká si na prostredie, v ktorom strávi nasledujúcich šesť mesiacov.

Podpis – odtlačok palca

Prakticky už od začiatku mája prebieha konečný výber prijímateľov projektu – 178 rodín v 62 obciach dištriktu Qarabagh v provincii Kábul. Traja terénni pracovníci navštevujú jednotlivých prijímateľov navrhnutých súrou – radou celého dištriktu. Tá rozhodla, že chce pomoc rozdeliť rovnomerne do všetkých dedín a vytvorila predbežný zoznam registrovaných navrátilcov a vnútorných presídlencov.

Pri osobnej návšteve terénnych pracovníkov potom prijímateľ predloží originál potvrdenia o repatriácii alebo vnútornom presídlení, ktoré sa priloží k dotazníku. V ňom uvedie príjemca podrobnejšie informácie o svojej rodinnej situácii a potvrdí ho odtlačkom palca – ak vie, tak aj podpisom.

Niektorí prijímatelia boli vybraní z veľmi chudobných rodín, hoci nespĺňajú podmienky presídlencov alebo navrátilcov z exilu. Celý zoznam musí byť potom schválený obecnou radou a tiež radou celého dištriktu.

Mnohí z ľudí, ktorí sa vrátili z exilu a svoje domy našli zničené, bývajú teraz u príbuzných. Často sa jednej izbe s rozmerom 2,5 x 4 metre tlačia rodičia so šiestimi deťmi. Za pomoc zo Slovenska a šancu postaviť si nový dom sú veľmi vďační a vážia si ju.
Materiál je pripravený

Všetci príjemcovia pomoci budú v rámci projektu postupne dostávať stavebný materiál – cement, dosky, oceľové profily, potrubia, okná a dvere. Hlinené tehly si vyrobia svojpomocne alebo sa rozhodnú pre tradičnú hlinenú stavbu. Základný projekt je jednotný a vychádza z noriem UNHCR, ktoré určujú parametre pre tento druh bývania.

Projektový tím zabezpečí poradenstvo a dozor, podľa postupu prác aj distribúciu materiálu. Každý stavebník dostane aj základné náradie – vedro, lopatu a krompáč, ktoré treba na získanie a spracovanie hliny. Časť materiálu a náradia je už pripravená v kábulskom sklade.

Provincia Kábul sa považuje za najbezpečnejšiu provinciu Afganistanu. Ľudia sú milí a pohostinní. Obyvatelia dištriktu Qarabagh patria k národnosti Paštúnov, avšak, na rozdiel od Paštúnov žijúcich v južných oblastiach Afganistanu, nepodporujú hnutie Taliban ani iné prejavy extrémizmu. Všetko zatiaľ nasvedčuje tomu, že slovenská pomoc je tu vítaná a spolupráca bude korektná.

Zdroj: Daniel Dräxler, ADRA Slovensko, www.adra.sk

1) Prečo by EÚ a Slovensko mali poskytovať pomoc rozvojovým krajinám?

J. Tkáčová: Pretože tí, ktorí majú viac, by mali pomôcť tým, ktorí sú chudobní.

D. Štrofová: Svojím vstupom do OECD v roku 2000 a do EÚ v roku 2004 sa SR zaradila medzi najvyspelejšie krajiny sveta a medzi komunitu darcov. Jedným zo základných dôvodov, prečo SR poskytuje rozvojovú pomoc, je spoluzodpovednosť za globálny rozvoj. SR má tiež významné a jedinečné skúsenosti s rozvojovým, transformačným a reformným procesom (politickým, ekonomickým, právnym, inštitucionálnym) vo všetkých oblastiach spoločnosti a vďaka týmto skúsenostiam má svoje špecifické postavenie v medzinárodnej donorskej komunite. V neposlednom rade je poskytovanie rozvojovej pomoci morálnou povinnosťou vyplývajúcou pre Slovensko aj vzhľadom na hodnoty demokracie, solidarity a právneho štátu, ktoré vyznáva.

A. Záborská: Myslím si, že to nie je len určitý morálny imperatív a silný morálny záväzok, ale je to aj hospodársky prospešné pre obe strany. Keď sa hospodársky pozdvihne Afrika, Európa bude mať menší problém s ilegálnou imigráciou, bude sa rozvíjať vzájomný zahraničný obchod atď.

2) Do ktorých štátov/regiónov a sektorov by mala prednostne smerovať rozvojová pomoc EÚ a pomoc Slovenska?

J. Tkáčová: Všade tam, kde majú deti nafúknuté brušká od hladu, kde ženy umierajú v tridsiadke.

D. Štrofová: Pomoc by mala jednoznačne smerovať do tých oblastí, kde ju najnutnejšie potrebujú. Poskytovanie rozvojovej pomoci v rámci EÚ má svoje jasné pravidlá a určené priority. Samozrejme, je nutné zohľadňovať viacero kritérií, efektívnosť a viditeľnosť pomoci a vplyv projektov, čo ovplyvňuje konečný výber. Nová Strednodobá stratégia oficiálnej rozvojovej pomoci SR na roky 2009-2013 preto rozvíja prístup užšieho teritoriálneho a
sektorového zamerania. Podľa strednodobej stratégie je prioritné poskytovať rozvojovú pomoc programovým krajinám, Srbsko, Afganistan a Keňa a projektovým krajinám, Albánsko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Etiópia, Gruzínsko, Kazachstan, Kirgizsko, Macedónsko (FYR), Moldavsko, Mongolsko, Sudán, Tadžikistan, Ukrajina, Uzbekistan a Vietnam.

A. Záborská: EÚ a Slovensko by sa mali koncentrovať na regióny s najväčšou chudobou, s najnižšou životnou úrovňou. Slovensko by malo svoju pomoc zároveň orientovať na krajiny, kde už má určité skúsenosti s rozvojovou pomocou a kde môže byť jeho pomoc najefektívnejšia. Osobne by som bola za to, aby sa pomoc orientovala na zdravotníctvo a školstvo. Zároveň treba prihliadať aj na to, aby pomoc smerovala do krajín so stabilným režimom, kde je predpoklad že bude efektívnejšie využívaná.

3) Na aké priority by sa mala sústrediť EÚ v rokoch 2009-2014? Považujete politiku EÚ vo vzťahu k rozvojovým štátom za jednu z jej hlavných priorít? Prečo áno či nie?

J. Tkáčová: Hlavným cieľom nemôže byť iba poskytovanie materiálnej pomoci, východisko vidím vo vytvorení možností pre rozvojové krajiny produkovať poľnohospodárske výrobky pre svetové trhy bez bariér.

D. Štrofová: Áno, rozvojová spolupráca je jednou z priorít vonkajších vzťahov EÚ a jej zámerom je zvyšovať kvalitu a efektívnosť rozvojovej pomoci. Kľúčovými sú najmä zvyšovanie objemu rozvojovej pomoci EÚ, kvality a efektívnosti poskytovanej oficiálnej rozvojovej pomoci, zlepšenie koordinácie medzi EK a členskými krajinami EÚ ako aj lepšia deľba práce a zlepšovanie koherencie všetkých politík EÚ v prospech rozvoja.
Hlavným cieľom rozvojovej politiky ES je znižovanie a v konečnom dôsledku úplné odstránenie chudoby, s čím samozrejme súvisí potreba podporovať trvalo udržateľný hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj, presadzovať postupné začleňovanie rozvojových krajín do svetového hospodárstva a odhodlanie bojovať proti nerovnosti.

A. Záborská: Myslím si, že v oblasti školstva a zdravotníctva bude najbližších 5 rokov čo robiť. Považujem rozvojovú pomoc zas jednu z dôležitých politík.

4) Rozvojová politika EÚ je prepojená aj s inými politikami EÚ (obchodnou, poľnohospodárskou, bezpečnostnou a pod.). Aké opatrenia na podporu boja proti chudobe vo svete by som chcela presadzovať v rámci ďalších politík EÚ?

J. Tkáčová: Mali by sme rozvojovým krajinám dať možnosť vyrábať potraviny, no hlavnou podmienkou a predpokladom je zaistiť im vzdelanie, čo je základom každej ekonomickej činnosti, na čom sa musíme ako únia priamo zúčastniť.

D. Štrofová: Rozvojová politika je veľmi komplexná problematika, ktorá sa vzájomne ovplyvňuje s inými politikami. Významnou súčasťou rozvojovej politiky EÚ je aj pomoc obchodu („Aid for Trade“), ktorá napomáha vzájomnému ekonomickému rozvoju, ako aj uplatňovanie ďalších prierezových tém a ich zapracovávanie do programov rozvojovej spolupráce. Boj proti chudobe, jeden z miléniových rozvojových cieľov, je neoddeliteľnou súčasťou tejto politiky a ja sa budem v čo najväčšej miere snažiť prispievať v rámci možností k zlepšeniu koherencie politík EÚ, dotýkajúcich sa rozvojových krajín a prispievajúcich k ich úsiliu plniť tieto miléniové ciele.

A. Záborská: Konkrétne by som ďalej rozvíjala projekty poskytovania mikropôžičiek, dôsledne by som trvala na efektívnosti a transparentnosti poskytovania rozvojovej pomoci. Zároveň by som podporovala bilaterálne projekty.

5. Ak budete zvolená budete presadzovať splnenie sľubov členských štátov EÚ o postupnom zvyšovaní objemu rozvojovej pomoci tak, aby v roku 2015 dávali na rozvojovú pomoc 0,7 % HND, pričom nové členské štáty vrátane Slovenska by mali poskytovať 0,33 % HND?

J. Tkáčová: Áno, ale časť týchto zdrojov musí ísť na vzdelávanie.

D. Štrofová: Členské štáty EÚ sa zaviazali postupne zvyšovať objem svojej rozvojovej pomoci. Na základe záverov Rady EÚ sa majú nové členské štáty EÚ snažiť dosiahnuť podiel ODA na HND v roku 2010 vo výške 0,17 % a v roku 2015 vo výške 0,33 %. Slovensko napriek tomu však stále zaostáva za cieľom, uvedený fakt je však ovplyvnený viacerými faktormi. V prípade, ak by som bola zvolená za poslankyňu EP, budem sa snažiť v rámci mojich možností podporovať splnenie stanovených cieľov, berúc samozrejme do úvahy možnosti jednotlivých členských štátov, vrátane Slovenska.

A. Záborská: Ak bude splnená podmienka transparentnosti a efektívnosti, tak určite áno.

,,Kampaň pred voľbami do Európskeho parlamentu sa vedie často na nekonkrétnych vyhláseniach alebo okolo témy presadzovania záujmov Slovenska,“ povedal Marián Čaučík, predseda Platformy mimovládnych rozvojových organizácií. ,,Nás však zaujímalo, nakoľko vážne berú kandidáti tému rozvojovej politiky, ktorú považujeme za dôležitú aj z hľadiska úlohy EÚ vo svete. Myslíme si, že ani slovenskí poslanci by nemali byť ľahostajní k problémom chudoby vo svete a k tomu, či únia so svojim vplyvom a rozpočtom skutočne pomáha tieto problémy riešiť,“ zdôraznil.

EÚ a jej členské štáty vykázali vlani ako rozvojovú pomoc 50 miliárd eur, čo je vyše polovica všetkej rozvojovej pomoci, ktorá sa poskytuje vo svete. Veľkú časť týchto peňazí tvoria odpustené dlhy a náklady, ktoré nejdú priamo do rozvojových krajín (náklady na utečencov, štipendiá pre zahraničných študentov, administratíva a pod.). Zostávajúca skutočná rozvojová pomoc EÚ je určená do vyše stovky štátov a zameriava sa na podporu rôznych sektorov. Časť financií EÚ ide na priamu rozpočtovú podporu do rozvojových štátov.

Európska konfederácia mimovládnych rozvojových a humanitných organizácií Concord tiež upozorňuje, že s rozvojovou politikou súvisia aj iné oblasti politík, v ktorých má EÚ výlučné alebo spoločné právomoci s členskými štátmi. Ide predovšetkým o obchodnú, poľnohospodársku a hospodársku politiku, ale aj o opatrenia na ukončenie praxe používania bankového tajomstva, ktoré poskytujú aj európske daňové raje.

V súvislosti poľnohospodárskou politikou mimovládne organizácie vyzývajú kandidátov na poslancov Európskeho parlamentu, aby zabezpečili podporu rozvoja poľnohospodárstva v rozvojových štátoch a v rámci reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ ukončili používanie proexportných dumpingových cien, ktoré majú ničivé dopady na farmárov v rozvojových štátoch.

Na rozvoj poľnohospodárstva a školstvo by sa zamerala aj kandidátka na poslankyňu EP Jarmila Tkáčová (SDKÚ). ,,Hlavným cieľom nemôže byť iba poskytovanie materiálnej pomoci, východisko vidím vo vytvorení možností pre rozvojové krajiny produkovať poľnohospodárske výrobky pre svetové trhy bez bariér. Mali by sme dať týmto krajinám možnosť vyrábať potraviny, no hlavnou podmienkou a predpokladom je zaistiť im vzdelanie,“ uviedla v odpovedi na otázky Platformy mimovládnych rozvojových organizácií. Súhlasí tiež so zvyšovaním objemu financií na rozvojovú pomoc, ale ,,časť týchto zdrojov musí ísť na vzdelanie“.

Štátna tajomníčka MZV Diana Štrofová (HZDS) vo svojej odpovedi zdôraznila program Aid for Trade, pomoc obchodu, ktorý ,,pomáha vzájomnému ekonomickému rozvoju“. V odpovedi na otázku, či by presadzovala zvyšovanie objemu financií na rozvojovú pomoc tak ako to sľúbili štáty EÚ, priznala, že Slovensko v plnení svojich záväzkov zaostáva. Ak by bola zvolená, bude sa snažiť ,,podporovať splnenie stanovených cieľov, berúc samozrejme do úvahy možnosti jednotlivých členských štátov, vrátane Slovenska.“

Europoslankyňa Anna Záborská (KDH), ktorá sa uchádza o znovuzvolenie, považuje rozvojovú pomoc ,,nielen za určitý morálny imperatív a silný morálny záväzok, ale je to aj hospodársky prospešné pre obe strany. Keď sa hospodársky pozdvihne Afrika, Európa bude mať menší problém s ilegálnou imigráciou, bude sa rozvíjať vzájomný zahraničný obchod,“ uviedla Záborská. Rozvojová pomoc by sa podľa nej mala sústrediť na najchudobnejšie regióny, smerovať by mala najmä do školstva a zdravotníctva. Podporovala by tiež poskytovanie mikropôžičiek a ,,dôsledne by trvala na efektívnosti a transparentnosti poskytovanej pomoci“. Ak boli splnené podmienky o účinnosti a prehľadnosti pomoci, ,,určite“ by súhlasila so zvyšovaním objemu pomoci a plnení záväzkov.

Európske mimovládne organizácie vo svojej správe vyzývajú vlády, aby rozvojovú pomoc rozhodne neškrtali, osobitne v čase krízy, keď chudobné krajiny pomoc najviac potrebujú.

Aj aprílové oznámenie Európskej komisie zdôrazňuje, že kríza môže mať v nestabilných rozvojových krajinách vážne politické a bezpečnostné dôsledky. Zvyšujúca sa chudoba a sociálna neistota môžu okrem iného spôsobiť premenu politických sporov na akútne konflikty. Podľa odhadov Svetovej banky následkom krízy môže v rozvojových štátoch upadnúť do chudoby ďalších 90 miliónov ľudí. Následky krízy pocítia najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva – ženy, deti, starší ľudia a ľudia so zdravotným postihnutím.

,,Následkom krízy prichádzajú rozvojové krajiny o príjmy z obchodu a vývozu nerastného bohatstva, klesá tiež podiel peňazí, ktoré posielajú domov ľudia, ktorí sa živia prácou v rozvinutých štátoch a klesá aj podiel zahraničných investícií v rozvojových štátoch,“ hovorí o dopadoch krízy Elise Fordová z britskej mimovládnej organizácie Oxfam International. Nedostatok financií znamená v rozvojových štátoch viac hladujúcich ľudí, menej investícií do školstva, či zdravotníckych služieb, poľnohospodárstva a iných aktivít na podporu hospodárskeho rozvoja či zamestnanosti.

Už teraz približne 40% obyvateľov sveta žije za menej ako 2 doláre denne. Podľa odhadov Medzinárodného menového fondu počet hladujúcich ľudí vo svete môže tento rok stúpnuť na vyše miliardu.

,,V dobe vzájomnej prepojenosti sveta sa štáty EÚ vrátane Slovenska nemôžu tváriť, že chudoba v iných regiónoch sveta a jej následky sa ich netýkajú,” hovorí Marián Čaučík, predseda Platformy mimovládnych rozvojových organizácií. Oceňuje, že Slovensko vlani mierne zvýšilo prostriedky na dvojstrannú pomoc. ,,Som však presvedčený, že Slovensko aj v čase finančnej krízy môže urobiť pre rozvojové krajiny oveľa viac,“ dodáva.

Väčšina rozvinutých štátov EÚ je stále ďaleko od toho, aby plnila svoje záväzky o zvyšovaní podielu financií na rozvojovú pomoc tak, aby už na budúci rok dávali na pomoc 0,56% svojho hrubého domáceho produktu (HDP). Vlani poskytli štáty EÚ na rozvojovú pomoc 0,40% HDP, toto číslo však nezohľadňuje plánované škrty v rozvojovej pomoci na tento rok.

Správa CONCORD-u tiež uvádza, že európske vlády si naďalej umelo zvyšujú čísla o oficiálnej rozvojovej pomoci – a to zarátavaním výšky odpustených dlhov a nákladov na utečencov. Podľa CONCORD-u z takmer 50 miliárd eur, ktoré štáty EÚ poskytli na rozvojovú pomoc, bolo približne 5 miliárd v podobe ,,neexistujúcich peňazí”, teda odpustených dlhov. Ďalšiu 1 miliardu eur tvoria financie, ktoré štáty EÚ vynaložili na utečencov vo vlastných krajinách prípadne na ich repatriáciu.

Odpustené dlhy a náklady na utečencov zarátava ako rozvojovú pomoc aj Slovensko. Slovensko ako nový členský štát EÚ by malo do 2010 zvýšiť svoju rozvojovú pomoc na 0,17% HDP. Vlani poskytlo na rozvojovú pomoc celkovo 0,1% HDP, teda približne 65,4 mil. eur (necelé 2 miliardy korún). Z nich vyše 17 mil. eur tvorí odpustený dlh Líbyi a Libérii a vyše 622-tisíc eur bolo zarátaných v rámci nákladov Úradu hraničnej a cudzineckej polície, ktoré sa týkali prepravy utečencov a ich dočasného zaopatrenia.

Len približne 131 miliónov korún bolo využitých na projekty dvojstrannej rozvojovej pomoci, humanitárnu pomoc a mikropôžičky v celkovo 19 krajinách. Takmer polovica všetkých financií na projekty rozvojovej pomoci smerovala do Srbska.

Slovenské mimovládne organizácie preto vyzývajú vládu:

1. Nepoužívať rozvojovú pomoc ako nástroj presadzovania predovšetkým vlastných politických a hospodárskych záujmov, ale ako nástroj podpory hospodárskeho rastu a politickej stability v rozvojových štátoch.

2. Napriek finančnej kríze zvyšovať objem financií na rozvojovú pomoc.

3. Vyčleňovať aspoň polovicu všetkej dvojstrannej rozvojovej pomoci na projekty v najmenej rozvinutých štátoch sveta a ďalších štátoch s nízkym príjmom.

4. Zvyšovať kvalitu poskytovanej rozvojovej pomoci, a to prostredníctvom investícií do zvýšenia odborných kapacít, pravidelného monitoringu a vyhodnocovania dopadov uskutočnených rozvojových projektov.

5. Účinnejšie využívať obmedzené zdroje Slovenska určené na rozvojovú pomoc prostredníctvom užšej spolupráce s ostatnými darcami a hľadaním synergií v rôznych rozvojových oblastiach s ďalšími darcami.

6. V rámci rokovaní OECD presadzovať, aby sa ako rozvojová pomoc rátala len skutočná pomoc, teda financie, ktoré naozaj prispievajú rozvojovým štátom v boji proti chudobe, podpore udržateľného rastu a posilňovaniu dobrej správy vecí verejných.